13.12.2018 06:00 | Zaujímavosti

Dávne pohrebné rituály Torajov majú prilákať turistov

Zdroj: reprofoto YouTube / BBC News
Počas pišťania diviakov a striekania krvi byvolov je mumifikované telo starej Indonézanky pochovávané podľa prastarých zvykov krajiny Toraja.

Martha Kandeová († 81) ale nevypustila dušu včera: rodina uchovávala jej balzamované ostatky doma celých sedem mesiacov. "Mali sme jej telo doma v rakvy," vysvetľuje vnučka zosnulej Meyske Latuihamallová. Keď pani Kandeová zomrela, rodina s ňou zaobchádzala ako s chorou. "Rakva ostávala otvorená až do pohrebu, pretože sa predpokladá, že zosnulá je iba chorá a denne sa jej prináša jedlo a pitie," povedala  agentúre AP vnučka zosnulej.

Rodina uchovávala telo neporušené pomocou injekcii formaldehydu, vysvetľuje turistická sprievodkyňa Saba Palloanová a ubezpečuje, že mŕtvola síce niekoľko dní formaldehydom páchne, ale po týždni ani po mesiacoch už nepáchne vôbec. Kedysi, keď sa používali tradičné metódy (napr. ocot a čajové listy), ktoré nezabránili telu v rozklade, to tak nebývalo. Pre etnické skupiny Torajov, obývajúcich sever ostrova Sulawesi, je smrť iba novou etapou života. Život vedľa mŕtvoly počas niekoľkých mesiacov či dokonca rokov, pokým bude pochovaná, sa môže zdať zvláštny. Ale podľa Torajov môže byť človek skutočne považovaný za mŕtveho a jeho duša môže byť oslobodená až po pohrebných obradoch, ktoré môžu trvať niekoľko dní a ktoré sa nazývajú Rambu Solo.

Po päťdenných ceremoniáloch bude Martha Kandeová uložená v pohrebnej jaskyni, kde už je veľa kostier po boku rituálnych drevených bábik. Tie sú oblečené do tradičných kostýmov a predstavujú najurodzenejších zosnulých. "Sú to zvyky našich predkov," hovorí synovec zomrelej Johanes Singkali. "Zachovávame ich, aby sme udržali tradície a zachovali ich posvätný charakter," dodáva. Aj keď väčšina Torajov sú dnes kresťania, dodržiavajú tradície staré niekoľko stoviek rokov založené na animizme. Čím viac sú pohrebné obrady prepracovanejšie, tým má duša zosnulej osoby väčšiu nádej, že vystúpi k bohom. Tieto rituály však nie sú lacné: pri bežnom obrade je obetovaných osem byvolov a pri pohrebe urodzenej osoby až 100 byvolov. Taký pohreb môže stáť rodinu až dve miliardy indonézskych rupií (cca 120 tisíc €). To je obrovská čiastka v krajine, kde podľa Svetovej banky viac ako polovica obyvateľov žije s denným príjmom nižším ako 5,50 USD (cca 4,90 €). V dedine La´Bo sa na tento pohreb zišli stovky ľudí, ako aj desiatky turistov vybavených fotoaparátom.

Indonézska vláda chce podporovať pohrebné obrady Torajov, aby dosiahla rozkvet turistiky na celom súostroví, nielen v hlavných turistických destináciach, ako je Bali, kam každoročne prichádzajú desaťtisíce turistov, pričom do krajiny Torajov zavíta len málo návštevníkov. V regióne, kde chýba infraštruktúra a nie je tam žiadne významné letisko je ale rozvoj turistiky náročnou úlohou. Navyše sú obrady Rambu Solo ťažko vopred predvídateľné, pretože rodiny často musia mesiace šetriť, aby ich mohli usporiadať. Niektorí turisti prichádzajú na miesta stáleho pochovávania, iní zase na tieto ceremoniály hodiny cestujú. Tieto obrady však za to stoja, hovorí Harli Patriatno, ktorý má na starosti kultúru a turistiku na severe krajiny Torajov. „Toto miesto je rajom na Zemi,“ dodáva.

Čítajte ďalej
VIDEO