17.11.2018 06:00 | Military

F/A-18 Hornet: Postrach protivníkov na zemi aj vo vzduchu

F18 Super Hornet
F18 Super Hornet
Zdroj: iStockphoto
Americké bojové lietadlo F/A-18 Hornet tvorí už štvrtú dekádu chrbticu amerického námorného letectva. Stroj pôvodne skonštruovaný k službe na lietadlových lodiach, ktorý sa prvýkrát vzniesol do vzduchu 18. 11.1978, ale s úspechom prevádzkujú aj v krajinách, ktoré takýmito plavidlami vôbec nedisponujú.

V prvej polovici 80.rokov, kedy hornety prichádzali u amerického námorníctva a letecké zložky námornej pechoty do služby, pritom v ich využití dominovali útočné úlohy, ktoré charakterizuje A v typovom označení stroja. Ako stíhačka (fighter, odtiaľ pochádza písmeno F) totiž v tej dobe z palúb lietadlových lodí vzlietali hlavne väčšie a rýchlejšie dvojmiestne lietadlá F-14 Tomcat s premennou geometriou krídel (filmy Top Gun alebo Tajomná žiara nad Pacifikom). Hornet (sršeň) sa začal rodiť začiatkom 70. rokov minulého storočia, kedy sa námorné letectvo pustilo do hľadania nového útočného stroja, ktorý by nahradil pestrú paletu dovtedy  používaných typov. A nové lietadlo malo byť zároveň lacnejšie ako F-14, ktorú v polovici siedmej dekády 20. storočia začalo námorníctvo zavádzať do služby. Po podobnom lietadle sa pritom v rovnakej dobe rozhliadalo aj letectvo (USAF), ktoré získavalo prvé skúsenosti so stíhačkou F-15.

Do výberového konania, z ktorého nakoniec vzišla F-16 navrhnutá spoločnosťou General Dynamics, sa prihlásila aj firma Northrop s modelom YF-17. Pomerne konzervatívne lietadlo síce u USAF neuspelo, keď sa ale výsledkami súťaže začali na základe rozkazu ministra obrany začali zaoberať námorníci, zistili, že tento dvojmotorový stroj ukrýva zaujímavý potenciál. Pre náročnú službu na lietadlových lodiach však ešte musel prejsť množstvom úprav, a preto ostatne získal nové označenie s číslicou 18. Navonok sa pritom neskorší F/A-18 od YF-17 príliš neodlišuje, na prvý pohľad má inak tvarované vodorovné chvostové plochy a časť okolo kabíny. Hlavné úpravy boli ale skryté pod povrchom - od zosilneného rámu a podvozku cez zväčšenú kapacitu nádrží až po úpravy, ktoré umožňujú štartovať z katapultu na lietadlovej lodi a pri pristávaní sa hákom zachytiť o brzdiace lana. Špecifickou úpravou námorných lietadiel sú potom sklopné konce krídiel, vďaka ktorým sa stroje dajú lepšie vtesnať do lodných hangárov. Niet preto divu, že medzi prvým letom YF-17 a premiérovým štartom Hornetu uplynuli viac ako štyri roky. Do vzduchu sa F/A-18 prvýkrát vzniesol krátko pred poludním 18.11. 1978 s testovacím pilotom Jackom Kringsom za ovládacími pákami a pretože išlo o spoločný projekt námorníctva a námornej pechoty (čo sú v USA na sebe nezávislé súčasti ozbrojených síl), niesol na ľavom boku nápis NAVY (námorníctvo), zatiaľ čo na pravom sa skvelo MARINES (námorná pechota).

Po prvom lete, ktorý trval približne 45 minút, začali intenzívne skúšky predsériových strojov, pri ktorých sa ukázali drobné problémy, napríklad s ovládateľnosťou v niektorých režimoch letu alebo pevnosťou  turbíny motora. Výrazným medzníkom sa stal 30.10. 1979, kedy Hornet premiérovo pristál na palube lietadlovej lode. Na základe testov sa námorníctvo rozhodlo opustiť pôvodnú ideu zvláštnych stíhacích (F-18) a útočných (A-18) strojov, namiesto ktorých si objednalo univerzálnu F/A-18. Do služieb amerického námorníctva sa prvé hornety zaradili v novembri 1983, o dva mesiace neskôr ich začala používať aj námorná pechota. Ostrým nasadením prešli v apríli 1986, kedy počas amerického odvetného útoku na Líbyu zaútočili stroje štartujúce z lietadlových lodí Coral Sea a America na ciele v Benghází. Odvtedy  nasadili Spojené štáty F/A-18 prakticky do všetkých konfliktov, ktorých sa zúčastnili - od Perzského zálivu cez Balkán až po vojny v Iraku a Afganistane.

V polovici 90. rokov sa potom zrodil Super Hornet, mierne väčšia vnútri aj zvonku výrazne modernizovaná verzia, ktorý na palubách lietadlových lodí nahradil aj vyslúžilé F-14, ktoré mal pôvodný Hornet iba dopĺňať. Pôvodnú a modernizovanú F/A-18 kúpilo niekoľko krajín - od Kanady cez Fínsko, Španielsko a Švajčiarsko až po Kuvajt, Malajziu alebo Austráliu (tá je doteraz jediným zahraničným užívateľom Super Hornetu).

Čítajte ďalej
VIDEO