10.11.2018 06:00 | Zaujímavosti

Dokážu nás zvieratá milovať ako my ich?

Zdroj: iStockphoto
Milujú nás naše zvieratá? Vedecká obec sa nedokáže zhodnúť v tom, či nemé tváre skutočne môžu prechovávať také city k ľuďom. Podľa výskumov realizovaných v Japonsku a vo Veľkej Británii vylučujú psi a mačky rovnako ako ľudia oxytocín (hormón lásky a dôvery), píše francúzsky denník Le Monde.

Antropomorfizmus, teda tendencia prisudzovať ľudské rysy zvieratám, nikdy nezažil taký rozkvet ako od doby, čo vznikli sociálne siete. Fotografie a videá mačiek a psov, ale aj jašteríc, holubov či dokonca hmyzu v nás vzbudzujú pocit, že zvieratá milujú, myslia a žijú ako my.

Štúdia zverejnená na stránkach amerického vedeckého časopisu PLOS One túto debatu ešte podnietila. Ukázala, že papagáje ara chované v zajatí sčervenajú pri kontakte so svojou opatrovateľkou. Pokušenie predstaviť si, že sú vtáky zamilované do svojej chovateľky, je veľké. "Tak ďaleko ale zachádzať nemôžeme," hovorí Aline Bertinová, expertka na správanie vtákov v Národnom ústave pre agronomický výskum (INRA), ktorá výskum vykonávala. Ale skutočnosť, že sa papagáj snaží upútať pozornosť chovateľky tým, že sa zachytí na klietku a popoťahuje ju za odev, naznačuje, že k nej prechováva pozitívne emócie. Iná štúdia ukázala, že kozy radšej počúvajú toho, kto sa usmieva, a utekajú pred zamračenými tvárami. Vedci sa však obmedzujú na to, že radšej hovoria o emóciach, ktoré sa dajú merať fyziologicky a ktoré trvajú len okamžik, ako o citoch. "Je ľahké dokázať, že má zviera strach alebo je stresované, ale u veľkého množstva druhov je stále ťažké vedecky preukázať, že môžu byť šťastné," varuje Aline Bertinová. Známy je prípad psa Hačikó z 20. rokov minulého storočia v Japonsku. Pes čakával na svojho pána, univerzitného profesora, na vlakovej stanici Šibuja každý večer v rovnakom čase. V máji 1925 vedec zomrel pri práci. Pes potom na svojho pána napriek tomu čakal každý deň, a to ďalších desať rokov.

Čo sa dialo v jeho hlave? Keby vedci boli  schopní v medzivojnovej dobe zmerať úroveň oxytocínu, možno by mohli dokázať, že pes prechovával neobyčajné city k svojmu pánovi. Keď psa jeho majiteľ chváli a láska, môže úroveň oxytocínu u psa stúpnuť až o 57 percent. U šeliem to je iba 12 percent. To potvrdzuje všetky názory, že sa mačky o ľudí veľmi nestarajú. Vylučovanie oxytocínu je vzájomné a deje sa prostredníctvom pohľadu: vedci ukázali, že hladina hormónu u človeka rastie potom, čo sa hral so svojim štvornohým priateľom. Vedkyňa Véronique Servaisová kritizuje paradox v našom chápaní zvierať. V 60. rokoch študoval primatológ Harry Harlow materskú lásku u makakov rhesus. Preukázal, že malí makakovia, ktorí stratili matku, boli postihnutí závažnými patologickými zmenami správania. "Tieto štúdie boli robené preto, aby vypovedali o materskej láske u ľudí!" čuduje sa Véronique Servaisová. "Vidíte ten paradox? Pozorujeme opice, aby sme vyvodili závery o láske kojenca k matke, ale odmietame hovoriť o láske u opíc," dodáva.

Čítajte ďalej
VIDEO