9.11.2018 14:00 | Military

Krištáľová noc otvorila bránu konečnému riešeniu židovskej otázky

Zdroj: reprofoto YouTube / Holocaust Resource Center of Buffalo
Od nástupu Adolfa Hitlera do úradu spolkového kancelára v januári 1933 museli nemeckí Židia vzdorovať mnohým štátom zavedeným diskriminačným opatreniam a občasným fyzickým útokom na seba a svoj majetok.

Vyvrcholením nacistami vedenej antisemitskej kampane v predvojnovom Nemecku potom bola takzvaná Krištáľová noc, teda rozsiahly pogrom, ktorý v noci z 9. na 10.11. 1938 postihol Židov prakticky na celom území Ríše.

Impulzom, ktorý v novembri 1938 rozpútal rozsiahle rasové násilie, bol atentát na nemeckého diplomata v Paríži Ernsta von Ratha. Sedemnásťročný židovský mladík Herschel Grynszpan ho 7. 11. 1938 vážne postrelil, aby sa tak pomstil za osud svojej rodiny, ktorá bola v rámci nariadenia nemeckej vlády vypovedaná na poľské hranice. Nacistická propaganda sa rozhodla využiť Grynszpanov čin vo svoj prospech. V nasledujúcich dňoch všetky nemecké noviny na čele s nacistickým denníkom Völkischer Beobachter publikovali na prvých stranách nenávistné antisemitské články.

Už v deň atentátu začali v severnom Hesensku prvé útoky na židovské objekty. Keď potom 9.11. postrelený Rath zomrel, preniesol minister propagandy Joseph Goebbels útočný prejav, v ktorom atentát interpretoval ako prejav židovského sprisahania proti nemeckému národu a vyzval verejnosť k odvete. Či išlo o Goebbelsovu vlastnú iniciatívu, alebo či minister jednal na Hitlerov príkaz, nie je isté. Funkcionári SA a ďalších organizácii si reč každopádne vysvetlili ako podnet k začatiu pogromu.

 

Násilné akcie sa rozhoreli okolo jedenástej večer. Naplno zúrili po celú noc, pričom v niektorých odľahlejších oblastiach skončili až 10.11. popoludní. Okrem prakticky celého územia Nemecka zasiahol pogrom v menšej miere aj predtým krátko pripojené Rakúsko a Nemeckom okupované bývalé české pohraničie. Podľa črepov z rozbitých výkladov a okien dostala akcia takmer poetický názov Krištáľová noc. Realita však mala k poézii ďaleko. Podľa aktuálnych odhadov bolo zničených či poškodených vyše 1200 synagóg a židovských modlitební a približne 7500 obchodov. Priamo pri akcii bolo zabitých 91 osôb. Historici ale upozorňujú, že pogrom mal aj veľa nepriamych obetí, ako sa dá usudzovať podľa zvýšeného počtu samovrážd v novembri 1938.

Dobová nemecká tlač násilnú akciu interpretovala ako spontánny prejav spravodlivo rozhorčeného ľudu. Rovnako sa k akcii stavala aj väčšina vrcholných predstaviteľov nacistického režimu. Druhý muž ríše Hermann Göring kritizoval pogrom ako "ekonomicky nezmyselné ničenie majetku." Vrcholom nacistického cynizmu však bolo odsúdenie nemeckých Židov k zaplateniu náhrady za spôsobené škody vo výške jednej miliardy mariek. Okrem toho museli Židia upratať črepy z ulíc a zároveň im úrady zabavili poistky za zničený majetok.

Krištáľová noc je mnohými historikmi považovaná za prelomovú udalosť vo vzťahu nacistického režimu voči Židom. "V prvej fáze bola nacistická politika voči Židom síce násilná, ale po roku 1935, okrem iného v súvislosti s pripravovanou olympiádou v Nemecku, úrady tieto prejavy potláčali. To znamená, že Židia boli v Nemecku prenasledovaní, vylučovaní z hospodárstva, z úradov, ale neboli spravidla cieľom fyzických útokov. Zrazu prišla Krištáľová noc ako štátom organizovaný pogrom. Bolo to prvýkrát, kedy fyzické násilie proti Židom preniklo do kruhov, ktoré boli doposiaľ považované za bezpečné, teda do súkromia a do miest modlitby a stretávaní - do synagóg a škôl," napísal historik Michal Frankl. Bezprostredne po pogrome bolo zatknutých 30.000 Židov, z ktorých väčšina skončila v koncentračných táboroch. Nasledovala takzvaná arizácia majetku, teda štátom vykonávaná krádež, a sťahovanie Židov do ghett. Brána ku "konečnému riešeniu židovskej otázky" bola otvorená. Počas 2. svetovej vojny bolo zavraždených šesť miliónov Židov, čo boli dve tretiny ich európskej populácie.

Čítajte ďalej
VIDEO