7.11.2018 14:10 | Military

Vo "Veľkej vojne" zabíjali vojakov lietadlá, guľomety, tanky aj plyn

Zdroj: iStockphoto
Výber nových zbraní a techniky, použitých v prvej svetovej vojne, ktorá skončila 11.11. 1918, podpísaním prímeria s Nemeckom.

Letectvo: Prvá svetová vojna bola prvým konfliktom, v ktorom armády používali vo veľkom rozsahu lietajúce stroje. Vojaci si pritom vzduch podmanili už predtým, od polovice 19. storočia sa napríklad používali priviazané pozorovacie balóny, prvenstvo bombardovacieho útoku motorovým lietadlom potom získali v novembri 1909 Taliani v Líbyi. Na začiatku vojny sa lietadlá používali hlavne na pozorovanie, postupne ale na oboch stranách zistili ich skutočný bojový potenciál. Piloti – či už v nemeckých, francúzskych či britských uniformách - sa stali hrdinami. Mená ako Roland Garros alebo Manfred von Richthofen sú známe dodnes. Spočiatku rytierske súboje stíhačov na lietadlách Sopwith Camel či Fokkerových trojplošníkoch sa zmenili na boj na život a na smrť a bombardovacie lietadlá prinášali skazu aj ľuďom na zemi. Nemecko malo aj pokročilý program vojenského využitia vzducholodí, ktoré počas náročných letov bombardovali ciele v Británii.


Guľomety: Rýchlopalné zbrane, ktorých guľky kosili po stovkách útočiacich vojakov, sa stali jedným zo symbolov zákopových bojov. Zbrane rôznych systémov používali všetky bojujúce strany, asi najrozšírenejšie boli tie vychádzajúce z pôvodnej konštrukcie Hirama Maxima, otca  automatického guľometu. Maxim zbraň, ktorá využívala energiu spätného pohybu k výmene použitej nábojnice za novú, predstavil v roku 1884 a už koncom 19. storočia ju úspešne používali britské koloniálne jednotky, v licencii sa ale vyrábala aj v Rusku či Nemecku. Počas vojny sa ukázalo, že by vojaci využili nejakú menšiu automatickú zbraň, guľomety totiž boli pre svoju hmotnosť a zložitú obsluhu vhodné hlavne pre streľbu z vopred  pripravených postavení. Už v roku 1915 sa tak objavil predchodca samopalu, zbraň talianskej zbrojovky Villar-Perosa, ktorá používala pištoľové náboje. Nebola síce veľmi kompaktná, pri bojoch v zákopoch sa ale osvedčila. Ku koncu vojny potom nemeckí vojaci dostali samopaly MP 18 konštruktéra Huga Schmeissera.


Tanky: Vynálezom, ktorý by prekonal zákopy a vniesol tak pohyb do strnulé pozičnej vojny, sa mal stať tank, pôvodne britský nápad, prvýkrát nasadený do akcie v septembri 1916. Jedným z podporovateľov novinky bol aj Winston Churchill, v začiatku vojny prvý lord admirality. Tanky ale napriek svojej neohrabanosti a všetkým technickým problémom naznačili už v prvom útoku svoje možnosti, skutočný úspech ale zaznamenali až v novembri 1917 pri francúzskom meste Cambrai, kde stovky tankov prelomilo nemeckú obranu. Prvé tanky ani zďaleka nepripomínali tie dnešné - pásy mali okolo celých bokov a delovú či guľometnú výzbroj niesli v bočných vežičkách. Okrem Britov sa vývoju tankov venovali hlavne  Francúzi, ktorých stroje ale neboli ani zďaleka tak úspešné. Naopak Nemci na vývoj obrnencov takmer rezignovali, počas vojny vyrobili iba 20 strojov, stokrát menej ako Briti či Francúzi. Naopak ale veľmi rýchle vyvinuli efektívne protipancierové strely.

Ponorky: Ani ponorky neboli počas 1. svetovej vojny úplnou novinkou, skutočne funkčné a vojensky využiteľné podmorské člny sa objavili už na prelome 19. a 20. storočia. Pre admirálov väčšiny veľmocí ale neboli ponorky prioritou, prednosť dávali mohutným bojovým lodiam a krížnikom. Výnimkou bolo cisárske Nemecko, ambiciózny štát, ktorého loďstvo sa ale nemohlo "kráľovnej morí" Británii rovnať a nepriaznivý pomer síl mali zvrátiť ponorky. Nemci na novú zbraň veľmi spoliehali, na rozdiel od Britov. Čoskoro po vypuknutí vojny sa však práve oni presvedčili, že ponorky dokážu zasadiť ťažké rany, koncom septembra 1914 ponorka U-9 pri holandskom pobreží za tri hodiny potopila tri britské krížniky. Začiatkom roka 1917 potom Nemci, sužovaní blokádou, vyhlásili neobmedzenú ponorkovú vojnu. Nasadenie konvojov, lepšia taktika a vstup USA do vojny v apríli 1917 ale spôsobili, že ani tento pokus o víťazstvo vo vojne Nemecku nevyšiel.


Chemické zbrane: Otravné plyny si počas vojny vyžiadali približne milióna ľudských životov, ani ony nepriniesli žiadnej z bojujúcich strán veľkú výhodu. Použitie "jedov a jedovatých zbraní" síce zakazovala Háagska dohoda z roku 1899, to ale vývoju a nasadeniu smrtiacich plynov nezabránilo. Asi ako prví použili plyn už v auguste 1914 Francúzi, ešte sa ale nejednalo o smrtiaci prostriedok, bol to "iba" slzný plyn. V októbri 1914 vyskúšali podobné prostriedky aj Nemci, ktorí potom v januári 1915 nasadili smrtiace látky. Prvý chlórový útok (ale kvôli mrazu neúčinný) prišiel na východnom fronte, o niekoľko mesiacov neskôr nasadili podobný plyn aj Briti a Francúzi. Za prelom je považovaný útok pri belgickom meste Ypres, kde v júli  1917 Nemci prvýkrát použili nebezpečný horčičný plyn, dnes známy ako yperit. Otravné látky ale priebeh bojov nezmenili, vietor totiž mohol plyn odviať späť k útočníkovi, v zamorenom prostredí vojaci museli používať plynové masky, ktoré si čoskoro zaobstaral aj nepriateľ.

 

Čítajte ďalej
VIDEO