3.11.2018 06:00 | Zaujímavosti

Japonská posvätná potravina je vystavená skúške

Zdroj: iStockphoto
Kedysi sa používala ako mena a symbol bohatstva, ostáva v Japonsku posvätnou. Ryža ale stratila svoju vznešenosť: obyvatelia ju stále menej konzumujú a roľníci, ktorí ju pestujú, sotva živoria.

Pestovateľ ryže Kazuo Ogura patrí k tým šťastnejším. Spravuje veľkú usadlosť ležiacu v oblasti mesta Kazo, asi 50 kilometrov severne od Tokia. Spojil sa s dvomi rodinami a obhospodaruje približne 100 hektárov. To je takmer stokrát viac ako je priemer. Jeho pravidlom je úspornosť vo všetkých smeroch a produkcia kvalitnej potraviny za rozumnú cenu. Zatiaľ čo iní poľnohospodári sa musia prizerať, ako ich farma zaniká, keď odídu na penziu, Ogura (66) sa môže spoľahnúť na syna Juičiho. "Bol som z 220 žiakov našej školy jediný, kto sa zameral na poľnohospodárstvo. Nie je veľa mladých, ktorí by sa o to zaujímali," hovorí  Juiči (38), ktorého cituje agentúra AFP. Priemerný vek pestovateľov ryže v Japonsku je 67 rokov.

Je tento sektor odsúdený na zánik? Rozhodne sa musí modernizovať, pripúšťa vláda premiéra Šinzóa Abeho, ktorá začala s reformou, aby Japonsko mohlo konkurovať zahraničiu. Vláda tak v oku 2018 zrušila systém kvót, ktoré boli zavedené v 70. rokoch s cieľom ochrániť túto posvätnú potravinu, ktorá sa používa pri niektorých šintoistických obradoch. Až doteraz štát podporoval pestovateľov ryže, ktorí súhlasili s obmedzením svojej produkcie, aby sa zabránilo priveľkej ponuke a stabilizovali sa ceny. Táto politika kontroly nazývaná gentan však prispela k tomu, že sa z pestovania ryže stala málo výnosná profesia, z ktorej je nemožné sa uživiť. Z približne 705.000 pestovateľov ryže na súostroví ich 80 percent má ešte druhé zamestnanie. Existujú stovky druhov japonskej ryže - krátka, guľatá a po uvarení lepkavá. Ogurova rodina sa zamerala na ryžu košihikari, ktorú predáva za 300 jenov (cca 2,30 €) za kilogram. Spotreba ryže v Japonsku ale za ostatných 50 rokov podľa ministerstva poľnohospodárstva klesla o polovicu: v roku 2015 bola na úrovni 54,6 kilogramu na osobu, zatiaľ čo v roku 1963 to bolo 118,3 kilogramu.

"Budúcnosť nie je vôbec ružová," domnieva sa Micujoši Ando z Tokijskej univerzity. "Je nutné, aby poľnohospodári zlepšili svoju konkurencieschopnosť a vyrábali vo veľkom," dodáva. V hornatých oblastiach, odkiaľ pochádza 40 percent úrody, je to ale nemožné. "Počet tých, ktorí môžu ako pestovatelia ryže prežiť, bude rozhodne obmedzený, pretože spotreba ryže už nikdy nestúpne vzhľadom k tomu, že sa jedálniček Japoncov pozápadňuje," predpovedá Ando. Pestovateľ Ogura má ale iný názor. "Japonsko je krajina ako stvorená pre poľnohospodárstvo. Mierne tu prší a teploty sa menia podľa ročného obdobia. A japonská kuchyňa má v celom svete dobrú povesť. Môžeme to využiť," dodáva.

Čítajte ďalej
VIDEO