27.10.2018 16:00 | Macho

Pamäť o nás prezrádza viac, ako si myslíme

Zdroj: iStockphoto
Často sme si istý tým, na čo si spomíname, ale pamäť nie je vždy dôveryhodná. Vedci preukázali, že mnohí z nás sú presvedčení, že si spomínajú na najranejšie detstvo, ale v tej dobe ešte mozog nevyvinul pre tento účel potrebné štruktúry, píše taliansky denník Corriere della Sera.

Tím vedcov z Londýnskej univerzity pod vedením Martina Conwaya bol prekvapený výsledkami svojho výskumu. Podľa neho bolo takmer 40 percent z 6000 sledovaných dospelých presvedčených, že si spomínajú na udalosti z čias, keď mali dva roky. Podľa vedcov sa udalosti v pamäti usídľujú až od veku troch rokov. "Najmenej 2478 osôb datovalo svoje prvé spomienky do veku dvoch rokov alebo dokonca aj skôr," uviedli autori štúdie. "A 893 osôb tvrdilo, že si spomína na to, čo sa stalo, keď mali jeden rok alebo aj menej. Označili sme to za prvé nepravdepodobné spomienky," dodali vedci.

Podľa vedcov existuje niekoľko hypotéz, prečo sa ľudia domnievajú, že si pamätajú udalosti z tak ranného veku. Po prvé: ide skutočne o ich spomienky, ale na udalosti, ktoré sa stali oveľa neskôr, a oni si ich zle zaradili. Po druhé ide o imaginárnu pamäť, a nie o udalosti, ktoré tieto osoby skutočne prežili. Ľudia si ich podvedome vykonštruovali, napríklad vplyvom rodinných historiek alebo fotografií. Naproti tomu niektoré skutočné spomienky časom zatienia mraky, strácajú sa celé úseky života, vrátane radostných a krásnych zážitkov. Takým stratám sa dá čiastočne zabrániť rekonštrukciou vlastného života v takzvanej Life story book (Kniha života). To má podľa štúdie zverejnenej v časopise International Psychogeriatrics pozitívny vplyv napríklad na zlepšenie vzťahov s rodinou pre ľudí postihnutých demenciou. Podľa vedcov z holandskej Twentskej univerzity Kniha života stimuluje pozitívne spomienky a emócie, znižuje úroveň depresii a zlepšuje kvalitu života osôb s demenciou. Life story book môže mať rôzne formy a rozmery, okrem vlastných písaných záznamov môžu byť doplnené fotografiami alebo článkami z novín. Iné môžu byť multimediálne a obsahovať aj videá či nahrávky.

Podľa vedcov si vlastne spomienky vyberáme. Mozog vie, čo mu prospieva, a nezaznamenáva všetky informácie, ale len tie užitočné. "Keď pozorujeme let vtákov, nepočítame ich a nepamätáme si ich počet, pretože to nie je dôležité vedieť. To, čo nás zaujíma, je, že sú to vtáci, a určovať ich počet nie je potrebné," uviedol Conway.

Čítajte ďalej
VIDEO
Najčítanejšie