18.10.2018 06:00 | Macho

Myslíte si, že univerzitu doštudujú len tí najinteligentnejší? Omyl!

Zdroj: iStockphoto
Genetické dispozície ovplyvňujúce u človeka výšku IQ nie sú tak podstatné pre akademické výsledky a úspech v živote ako socioekonomické postavenie rodiny, v ktorej dieťa vyrastá. Platí to minimálne v kapitalistických krajinách s plateným vzdelávaním.

Vysoké školné nahráva bohatým s priemerným IQ a vyraďuje zo štúdia nadpriemerne inteligentných s nízkymi príjmami. Newyorskí vedci v rozsiahlom dlhoročnom prieskume preukázali, že z najinteligentnejších detí narodených v rodine s nízkymi príjmami vyštuduje univerzitu a v živote uspeje iba 24 percent, pričom v rodine s vysokými príjmami 63 percent. V rodine s vysokými príjmami doštuduje na univerzite a uspeje v živote 27 percent tých, ktorí majú najslabšie genetické dispozície pre inteligenciu a akademické výsledky.

Takže jedinci s geneticky najlepšími predpokladmi na štúdium z chudobných rodín uspejú s rovnakou pravdepodobnosťou ako jedinci s najhoršími akademickými schopnosťami z bohatých rodín. „Pokiaľ nemáte rodinné zdroje, aj keď ste veľmi bystré dieťa, teda dieťa s vrodenými darmi pre učenie a inteligenciu, budete odolávať veľkým problémom na ceste k úspechu,“ tvrdí doktor Kevin Thom z New York University. „Ich potenciál je premrhaný. A to nie je dobré ako pre nich, tak pre ekonomiku a spoločnosť. Všetci tí ľudia, ktorí nemajú univerzitu kvôli peniazom, mohli by vyliečiť rakovinu, keby doštudovali?“ pýta sa spoluautor Nicholas Papageorge z univerzity Johna Hopkinsa. Autori tak zasadzujú tvrdú ranu zástancom vysokého školného na univerzitách. Podľa ich výskumu totiž tento systém uprednostňuje bohatých a neveľmi schopných pred schopnejšími ale chudobnými.

Čítajte ďalej
VIDEO