15.10.2018 10:25 | Macho

Prečo sa nemôžeme rozhodnúť, čo si vybrať jesť?

Zdroj: iStockphoto
Pokiaľ ste sa niekedy pristihli, ako pozeráte na dlhý jedálny lístok v reštaurácii a nie ste schopný sa rozhodnúť, čo si objednať na obed, tak ste zažili to, čo psychológovia volajú zahltenie možnosťami. Mozog postavený pred veľké množstvo podobných možností má problém sa rozhodnúť.

Štúdia z Kalifornie uskutočnená pred takmer 20 rokmi  tento efekt dokonale ilustruje. Počas nej vedci pripravili v obchode stôl s ponukou vzoriek džemov pre zákazníkov. Niekedy bolo na stole 24 vzoriek, inokedy iba 6. Keď bol stôl zaplnený 24 vzorkami, ľudia boli ochotnejší ich  ochutnať - ale zároveň boli menej náchylní si niektorý z ponúkaných džemov kúpiť. Keď bolo na stole iba šesť džemov, zákazníci viac váhali, či sa pri ňom zastaviť Ale pokiaľ to urobili, tak s desaťnásobne vyššou pravdepodobnosťou nejaký džem kúpili, ako v porovnaní so zákazníkmi pri plnom stole vzoriek

Nemožnosť sa rozhodnúť, čo si dať na obed, alebo aký džem si kúpiť, môžu znieť triviálne, ale zahltenie možnosťami voľby môže mať občas vážne následky, hovorí Colin Camerer, profesor behaviorálnej ekonomiky na Kalifornskom technologickom inštitúte. Ako príklad uvádza švédsku čiastočnú privatizáciu systému dôchodkového poistenia. Vláda umožnila občanom presunúť časť svojich úspor na dôchodok do súkromných fondov. Poskytla im stovky fondov, z ktorých si mohli vybrať, a spustila veľkú propagačnú kampaň povzbudzujúcu obyvateľov, aby sa sami rozhodli. Najprv sa takmer 70 percent dospelej populácie ujalo aktivity s výberom fondu. Ale tento počet rýchlo klesal. Po desiatich rokoch sa len asi jedno percento Švédov aktívne rozhodovalo o tom, kam uložiť svoje peniaze na dôchodok.

Teraz sa Colin Camerer rozhodol pomocou štúdie zistiť, ktoré časti mozgu sú za podobné rozhodovanie zodpovedné, a koľkým možnostiam dáva mozog prednosť, keď sa o niečom rozhoduje. V rámci štúdie dostali dobrovoľníci na výber obrázky malebnej krajiny, ktoré si mohli nechať vytlačiť na nejaký predmet - napríklad hrnček. Každý účastník dostal na výber zo série obrázkov, ktoré obsahovali 6, 12 alebo 24 snímok. Počas rozhodovania im vedci snímali mozgovú aktivitu pomocou funkčnej magnetickej rezonancie (fMRI). Skeny fMRI odhalili mozgovú aktivitu v dvoch častiach 1. tam kde sa zvažujú potenciálne náklady a výhody rozhodnutia, a po 2. aktivovalo sa aj striatum - hlboká oblasť šedej hmoty vnútri hemisfér koncového mozgu. Táto časť mozgu je zodpovedná za stanovovanie hodnoty, vysvetlil Camerer. Aktivita v týchto dvoch oblastiach bola najvyššia pri účastníkoch, ktorí mali na výber z 12 možností, a najnižší u tých, ktorí sa rozhodovali medzi 6 alebo24 možnosťami.

Inými slovami - duševné úsilie a potenciálna odmena sa musí dostať do bodu, kedy odmena nie je príliš nízka a snaha o jej výber nie je príliš vysoká. Dvanástka však podľa Camerera nie je žiadnym magickým číslom pre ľudské rozhodovanie. Podľa jeho odhadov sa ideálny počet možností pri výbere pohybuje niekde medzi ôsmimi až pätnástimi, a to na základe subjektívne vnímanej hodnoty odmeny, neľahkého zváženia všetkých možností a individuálnych vlastností jednotlivca.

Čítajte ďalej
VIDEO