8.10.2018 17:30 | Technika

Medzi automobilové legendy právom patrí aj „kačka“

Zdroj: iStockphoto
Z dlhej rady automobilov francúzskej značky Citroën, ktoré sú väčšinou ľahko rozoznateľné neobvyklým tvarom karosérie a často používajú originálnu techniku, sa vymyká ľudový model 2CV.

Lacné autíčko, predstavené 7.10.1948, sa vyrábalo viac ako 40 rokov a celkovo ich továrne v mnohých krajinách Európy opustili takmer štyri milióny.  Auto, prezývané kačka, má dodnes množstvo obdivovateľov a fanúšikov, ktorí na neho nedajú dopustiť. Budúca legenda sa začala rodiť už na konci 30. rokov minulého storočia, kedy napríklad v Nemecku vznikal s podobným určením Volkswagen Chrobák (Beetle). Legenda hovorí, že vtedajší viceprezident firmy Citroën Pierre-Jules Boulanger prišiel pred konštruktérov so svojráznym zadaním. Nové ľudové auto by malo byť schopné prepraviť štyroch urastených dedinčanov v klobúkoch a vrece zemiakov cez rozorané pole, bez toho, aby sa pri tom rozbilo jediné vajce v prútenom košíku. Konštruktér André Lefebvre a dizajnér Flaminio Bertoni začali na projekte Toute Petite Voiture (veľmi malé auto) pracovať v roku 1936 a do konca nasledujúceho roku bola hotová dvadsiatka prototypov. Druhá svetová vojna však ďalší vývoj prakticky zastavila. Rozpracované vozy boli poschovávané po celom Francúzsku a až v roku 1946 sa mohli práce opäť rozbehnúť. V celej svojej kráse (podľa úsudku iných skôr škaredosti) sa voz prvýkrát predstavil na parížskom autosalóne v roku 1948.

Vzhľad pol tony vážiaceho auta mnohých šokoval, a to bol finálny dizajn oproti prototypom vyrobených z vlnitého plechu ešte vlastne krásny. Napriek skepse časti tlače, že čudne vyzerajúce približovadlo sotva dosiahne väčšiu obľubu, bol nakoniec záujem zákazníkov taký, že na auto museli čakať aj dva roky. Majitelia na Citroëne 2CV oceňovali hlavne praktické vlastnosti: vysokú svetlú výšku, umožňujúcu jazdu po nekvalitných cestách, nízku spotrebu a komfortné knísavé odpruženie, vďaka ktorého auto dostalo svoju prezývku.

Veľkú popularitu modelu priniesli aj ľahké opravy, napríklad karoséria sa dala rozložiť takmer bez použitia nástrojov za pár minút, a na väčšinu opráv stačilo iba to najbežnejšie náradie. Ako išiel čas, prechádzalo autíčko priebežnou technickou modernizáciou. Pôvodne dostalo dvojvalcový motor s objemom 375 cm3 so skromným výkonom deviatich koní, ku ktorého naštartovaniu slúžila kľuka. Postupne sa objem motora zväčšoval a spolu s tým rástol aj výkon až na takmer 30 konských síl. Karoséria citroënu, presláveného aj vďaka filmom o žandároch s Louisom de Funésom, prekonala počas rokov niekoľko štylistických úprav, menil sa napríklad tvar kapoty a namiesto guľatých svetlometov sa od roku 1975 montovali hranaté, zásahy dizajnérov však zachovávali pôvodného ducha vozu. Auto, o ktorom zlé jazyky tvrdili, že zrýchlenie z nuly na stovku zvládne pod jeden deň, sa na trhu udržalo neuveriteľne dlho.

Ešte v 70. a 80. rokoch bol záujem o trochu zastaraný Citroën 2CV prekvapivo vysoký. Nebol to pritom iba dôsledok nízkej ceny a rozumných prevádzkových nákladov. Zákazníkov oslovoval svojim retro dizajnom, sťahovacou plátennou strechou či efektným dvojfarebným lakovaním niektorých verzii. Na cestách bolo možné stretnúť aj v prevedení dodávky. Aj legendám je však súdené jedného dňa odísť zo scény. Vo februári 1989 bola výroba Citroënu 2CV ukončená v rodnom Francúzsku a o rok neskôr aj v Portugalsku. Počas 42 rokov bolo vyrobených 3,868.633 kusov. Pri započítaní všetkých áut, ktoré z "kačky" technicky vychádzali, je potom možné dôjsť až k úctyhodnému počtu 8,8 milióna vozov. V bežnej premávke je dnes možné vidieť Citroën 2CV skôr iba výnimočne. Po celom svete však existuje mnoho klubov, ktoré združujú nadšených fanúšikov týchto áut.

Čítajte ďalej
VIDEO