6.10.2018 06:00 | Zaujímavosti

Fukušima sa stala jedným z cieľov katastrofického turizmu

Zdroj: iStockphoto
Časť obyvateľov miest evakuovaných po nešťastí v japonskej jadrovej elektrárni Fukušima sa síce ešte nevrátila do svojich domovov, do okolia elektrárne už ale prúdia turisti. Úrady ich presviedčajú, že sa všetko vrátilo do normálu, píše francúzsky denník Le Monde.

Počet turistov v Japonsku sa v uplynulom desaťročí strojnásobil a mnoho z nich, aj samotní Japonci, sa vyberajú do nečakaných miest: zasiahnutých miest v okolí Fukušimy, ktorú 11. 3.2011 poškodilo zemetrasenie a vlna tsunami, čo viedlo k roztaveniu jadra reaktorov. Fukušima sa teraz nachádza na čestnom mieste na zozname cieľov katastrofického turizmu, teda ciest na miesta rôznych nešťastí, kedy senzáciechtivosť prevláda nad úctou. V roku 2017 navštívilo bývalé mestá duchov ako je Namie alebo Tomioka približne 100.000 ľudí. Vláda ubezpečuje, že tieto sídla prešli dekontamináciou a že sa obyvatelia môžu bezpečne vrátiť. Na programe turistov sú prehliadky so sprievodcom v autobuse alebo na bicykli, spestrené návštevou miestnych. Voliteľnou súčasťou programu je výlet loďou s cieľom vidieť elektráreň z mora.

Od roku 2013 sa evakuovaní obyvatelia premenili na sprievodcov skupiniek turistov. Neskôr  začali prehliadky organizovať profesionáli v spolupráci s miestnymi úradmi, ktoré chceli ukázať, že sa život vrátil do bežných koľají. To ale nezabránilo chybám. V nedávnom dokumente o Fukušime v rámci série Dark Tourist sa reportér obedujúci v jednom bistre v Namie zaujímal, či môže byť naservírované jedlo kontaminované. V ďalšej sekvencii je vidieť znepokojených turistov, ktorí  ho sprevádzali, pretože jeho detektor ukazoval vyššiu úroveň radiace, než aká je považovaná za bezpečnú.

Japonské súostrovie nebolo "čierneho turizmu" a toho najmorbídnejšieho, čo môže ponúknuť, ušetrené ani predtým. To je aj prípad lesa Aokigahara severozápadne od hory Fudži, ktorý je známy pre svoju krásu, ale rovnako tak ho opakovane vyhľadávajú samovrahovia. Príchod turistov do miest v okolí Fukušimy miestnych obyvateľov rozdeľuje. Niektorí dúfajú, že publicita opäť vdýchne jej mestám život a povzbudí evakuovaných k návratu. Zatiaľ sú ale turisti v Namie v prevahe. Mesto bolo vyhlásené za dekontaminované v marci 2017, z 21.000 obyvateľov z doby pred katastrofou sa ich vrátilo iba 700. Jedna staršia obyvateľka sa rozhodla ponechať veci osudu. "Vo svojom veku už veľmi neriskujem, tak som sa vrátila. Môj život bol tu a tu aj skončí," povedala. Mladí ale môžu uvažovať inak.

Z pôvodných 160.000 ľudí zasiahnutých katastrofou ich v provizórnych ubytovniach po celej krajine doteraz žije 70.000. Odolávajú ale ťažkému rozhodovaniu. Dediny tvorené prefabrikovanými obydliami úrady jednu po druhej zatvárajú a evakuovaní tiež stratili nárok na dávky. Ich mestá sú dekontaminované a pokiaľ sa títo ľudia nevrátia, následky tohto odmietnutia ponesú sami. Mnoho ľudí ale naspäť ísť nechce. Štátu, ktorý tvrdí, že mestá sú bezpečné, už neveria – kvôli tomu, že ich po nešťastí balamutil, alebo dokonca klamal, keď ich informoval o možných rizikách. Podľa ďalších obyvateľov môžu turisti tiež prispieť k osvete. "Keď ľudia sami uvidia, čo sa stalo, možno pochopia, že je potrebné sa takej katastrofe v budúcnosti za každú cenu vyhnúť," tvrdí jeden z miestnych sprievodcov Takuto Okamoto. Všeobecne sa ale operátori cynicky podieľajú na propagácii oficiálneho stanoviska úradov, že je všetko v poriadku a že za incidentom je možné urobiť druhú čiaru. Katastrofa je predstavovaná ako minulosť, aby nenarušila organizovanú eufóriu pred olympijskými hrami v Tokiu v roku 2020. Vláda tiež plánuje zvýšiť podiel jadrovej energie. Polovica Japoncov je pritom podľa prieskumov proti.

O katastrofickom turizme si môžeme síce myslieť čokoľvek, ale v prípade Fukušimy je tu ešte jedna vec: vyzerá to, ako by nešťastie bolo vecou minulosti. Tak to ale nie je. Fukušima nie je Hirošima, nie je to uzatvorená časť histórie. Rozobratie elektrárne potrvá roky a nie všetci sa zhodujú, že dekontaminácia bola úspešná. Hrozbu ďalšej katastrofy úrady zľahčujú. Matky z okolia svoje deti pravidelne posielajú na prehliadky, či nemajú rakovinu štítnej žľazy. Pre ne je nešťastie stále súčasťou bežného života.

Čítajte ďalej
VIDEO
Prečítajte si aj
Najčítanejšie