26.9.2018 14:00 | Macho

Vladimír Remek: Prvý československý kozmonaut

Zdroj: reprofoto YouTube / Soviet Space Program
Vojenský pilot Vladimír Remek vstúpil do dejín ako prvý československý kozmonaut a zároveň prvý občan iného štátu ako Sovietskeho zväzu a USA, ktorý sa pozrel na obežnú dráhu Zeme, a to ako člen prvej medzinárodnej posádky.

Vladimír Remek sa narodil v Českých Budějoviciach v rodine generála letectva. V roku 1970 absolvoval letecké učilište v Košiciach, pôsobil ako stíhač vo Zvolene. V rokoch 1972 až 1976 študoval na sovietskej vojenskej leteckej akadémii J. A. Gagarina pri Moskve.

História Remekovej cesty do vesmíru sa začala písať v roku 1976, kedy vojenskí lekári povolali na lekárske prehliadky osemdesiat pilotov. Hustým sitom prešli štyria, okrem Remeka ešte Oldřich Pelčák, Michal Vondroušek a neskorší šéf českého letectva Ladislav Klíma. Po niekoľkomesačnom tvrdom výcviku dvoch posádok (Remek s veliteľom Alexejom Gubarevom, Pelčák s Nikolajom Rukavišnikovom) nakoniec iba niekoľko dní pred štartom Praha rozhodla, že poletí Remek.

Kozmická loď Sojuz 28 s Remekom na palube mala pôvodne odštartovať symbolicky 25.2.  teda k výročiu tzv. Víťazného februára, ale kvôli technickým problémom sa od kozmodrómu v kazašskej stepi odlepila 2.3. 1978. Po štarte potom zamierila k orbitálnemu komplexu Saljut, na ktorom kozmonauti strávili osem dní vyplnených prácou, ale aj televíznym prenosom. Náročnou fázou bolo priblíženie a spojenie s orbitálnou stanicou, na ktorej tou dobou už dva a pol mesiaca pracovali kozmonauti Jurij Romanenko a Georgij Grečko. Remek uskutočnil niekoľko experimentov pripravených československými vedcami.

Remekov let bol nesporne úspechom československého výskumu. Napriek tomu sa nad ním  vznášalo veľa dohadov. Jedným z nich bolo napríklad to, prečo vlastne Remek dostal prednosť pred Oldřichom Pelčákom. Kolovala o tom niekoľko fám a dohadov. Napríklad tá, že Vladimír Remek letel preto, že jeho otec bol Slovák, matka Češka, takže bol vlastne autentický Čechoslovák. Inou verziou je súperenie sovietskych inštitúcii a fakt, že Rukavišnikov nebol vojak.

Let československého občana do kozmu bol tiež chápaný ako manifestácia československo-sovietskeho priateľstva, niekto ho vnímal aj ako milosrdný ústupok za sovietsku okupáciu. Skutočnosťou ale je, že Československo sa v tej dobe veľmi významne podieľalo na programe výskumu vesmíru Interkosmos. Približne na rovnakej úrovni boli aj NDR a Poľsko. Ako ale v jednom rozhovore spomínal Oldřich Pelčák, prednosť nakoniec dostalo Československo. "Pretože to by bol pekný bordel, keby skôr leteli Nemci, ktorí prehrali vojnu!" povedal k tomu pred rokmi časopisu Týden.

Na Zem sa prvá medzinárodná vesmírna posádka vrátila 10.3.1978. Remek bol 87. človekom v kozme, pred ním sa tam pozrelo 43 sovietskych kozmonautov a 43 amerických astronautov. Vo vesmíre strávil 7 dní, 22 hodín a 18 minút. Po svojom kozmickom lete Remek ďalej pôsobil v armáde. Od roku 1970 postupne prešiel funkciami od stíhacieho pilota až po zástupcu veliteľa leteckej divízie. V roku 1990 sa stal riaditeľom vo Vojenskom múzeu letectva a kozmonautiky v Prahe - Kbeliach, z funkcie odišiel po nezhodách v roku 1995. Potom pracoval vyše päť rokov ako obchodný zástupca ČZ Strakonice v Moskve a generálny riaditeľ spoločného podniku CZ-Turbo-GAZ v ruskom Nižnom Novgorode. Následne sa stal obchodným poradcom českého veľvyslanectva v Rusku. V roku 2004 bol zvolený na komunistickej kandidátke poslancom Európskeho parlamentu, mandát obhájil v roku 2009. V roku 2013 ho prezident Miloš Zeman presadil za veľvyslanca v Rusku. Vo funkcii skončil v januári 2018 a odišiel do dôchodku.

Remek je druhýkrát ženatý, z každého manželstva má jednu dcéru. V roku 2001 prežil pád vojenského vrtuľníku, na ktorého palube cestoval spoločne s americkým astronautom Eugenom Cernanoem. Dňa 26.9.2018 oslávil svoje 70. narodeniny.

Čítajte ďalej
VIDEO
Prečítajte si aj
Najčítanejšie