3.8.2018 14:00 | Macho

Muž, ktorý odkryl hrôzy totalitného sovietskeho režimu

Zdroj: northfoto.com / iStock
Slávny ruský spisovateľ Alexandr Solženicyn (†89), ktorý zomrel 3.8. 2008, svojim dielom odhaľoval neľudskosť sovietskeho systému. Tú si vyskúšal na vlastnej koži. Hrôzy stalinských koncentračných táborov naplno odhalil vo svojom najslávnejšom diele Súostrovie Gulag.

Solženicyn sa narodil 11.12. 1928 v kúpeľnom meste Kislovodsk v severnom podhorí  Kaukazu. Na konci druhej svetovej vojny, v ktorej bojoval ako dôstojník delostrelectva a bol dvakrát vyznamenaný, bol za kritické poznámky v korešpondenciu na adresu sovietskeho vedenia zatknutý a na osem rokov skončil v neslávne známom trestnom tábore gulag. V roku 1953 bol zo zdravotných dôvodov prepustený (rakovinu sa podarilo vyliečiť), ďalšie tri roky ale strávil vo vyhnanstve v Kazachstane.

V dobe prechodného uvoľňovania režimu počas vlády Nikitu Chruščova vydal v roku 1962 poviedku Jeden deň Ivana Denisoviča, ktorá bola prvým umeleckým dielom z prostredia sovietskych koncentračných táborov legálne publikovaným v bývalom ZSSR. Dielo triumfálne obletelo celý svet a Solženicynovi zabezpečilo svetový obdiv. V roku 1970 získal Nobelovu cenu za literatúru, ocenenie si však kvôli obavám, že mu vláda nedovolí návrat do vlasti, neprevzal. V tejto dobe bol totiž už silno konfrontovaný so sovietskou mocou, ktorá mu zabavila niekoľko rukopisov.

V roku 1973 vyšiel v Francúzsku prvý z troch dielov Súostrovia Gulag. Po zverejnení výzvy Nežiť v lži bol Solženicyn vo februári 1974 zatknutý, zbavený občianstva ZSSR a vypovedaný na Západ. Žil potom v Nemecku, vo Švajčiarsku a v roku 1976 sa usadil v americkom štáte Vermont. Postupne na Západe vyšli všetky jeho romány Súostrovie Gulag, V kruhu prvom, Rakovina. Po okupácii Československa v roku 1968 prehlásil, že "je zahanbujúce byť Sovietom".

Do Ruska sa vrátil v roku 1994. K vývoju vo vlasti ale ostal kritický. Vydal niekoľko esejí o budúcnosti svojej krajiny a v roku 2000 publikoval svoju poslednú veľkú prácu Dvesto rokov pospolu o postavení Židov v ruských dejinách a ich úlohe v boľševickej revolúcii. Vtedy sa musel brániť obvineniu z antisemitizmu, ktoré sa objavilo v tlači. Po návrate z núteného exilu na Západe späť do vlasti ale bývalý disident a neohrozený bojovník za slobodu vzbudzoval kontroverzie svojou xenofóbiou a sympatiám k ruskému nacionalizmu.

Čítajte ďalej
VIDEO