18.6.2018 10:25 | Šport

Odvrátená strana maratónu: S čím treba počítať po preteku?

Zdroj: iStockphoto
Hoci platí, že športom si človek udržiava pevné zdravie a dobrú kondíciu, vrcholovou formou si ale dopomôže skôr k problémom. To platí aj o extrémnych výkonnostných pretekoch, ako je maratón.

Nielenže predstavuje nadmerné zaťaženie pre pohybový aparát, ale po závode väčšina bežcov zažíva depresívne symptómy. Zatiaľ čo beh na krátke vzdialenosti je často sprevádzaný pocitmi eufórie, pretože cvičenie a pohyb pomáhajú produkovať v mozgu endorfíny a dopamín, extrémne preteky majú na telo a myseľ iný účinok. Fyziologický a psychologický.

„Tvrdý tréning vedie k nárastu hladiny endorfínov v krvi, čo poskytuje bežcom akési opojenie. Telo a mozog sa adaptujú na túto zvýšenú hladinu endorfínov procesom tolerancie. Aby sa dostavil rovnaký účinok, musí ale produkovať stále viac endorfínov. Aj keď sa vrátite v tréningu na bežnú úroveň, nie je to dosť, pretože receptory sú po takom preteku menej citlivé,“ vysvetľuje doktor Cosmo Hallstrom v rozhovore pre denník Metro. Okrem toho, že mozgu chýba silná dávka endorfínov, zažívajú maratónci po preteku bolesti a únavu, ktorá im na lepšej nálade nepridá.

Pokiaľ strávite týždne či mesiace tréningom a maratón je vyvrcholením, hneď po preteku, nastane prepad. Zrazu nie je dôvod vstať a ísť behať. Nie je cieľ. Chýba zmysel. Sústredenie. A dostavuje sa povrcholová depresia,“ tvrdí doktor Hallstrom. Ešte horšie dopadnú bežci, ktorí pri preteku sklamú sami seba nenaplnením svojich športových očakávaní. Preto je lepšie behať pre radosť, nepretekať a užívať si pohyb samotný. Každý extrém – a šport nevynímajúc – je pre telo aj dušu škodlivý.

 

Čítajte ďalej
VIDEO
Prečítajte si aj
Najčítanejšie