1.6.2018 14:00 | Military

Krvavé dejiny 1. svetovej vojny: Trestom za vzburu Slovákov bolo ...

Zdroj: iStockphoto
Rastúca nespokojnosť vojakov s preťahujúcou sa vojnou a neochota ďalej bojovať, šikana nadriadených a mizerné podmienky vrátane hladu boli koncom 1. svetovej vojny príčinou množstva vzbúr v rakúsko - uhorskej armáde.

Jednou z nich bola aj vzbura prevažne slovenských vojakov 71. pešieho pluku v juhosrbskom Kragujevaci, ktorá začala 2.6. 1918. Za ňou stáli hlavne vojaci, ktorí boli prepustení po podpísaní brestlitovského mieru z ruského zajatia. Cisárska armáda ich sústredila v Kragujevaci, velitelia im odmietli dať dostatočnú dovolenku a chceli ich poslať na južný front. Vzbura vypukla živelne po tom, ako sa jeden z vojakov pri návrate z vychádzky dostal do konfliktu s nadriadeným. Ostatní vojaci sa ho zastali, dôstojníka zbili a chopili sa zbraní. Potom sa časť vzbúrencov vydala obsadiť muničný sklad, druhá časť obsadiť železničnú stanicu a zničiť telegrafné spojenie. Ani jedno sa nepodarilo. Veliteľ práporu Artúr Marx dokázal zmobilizovať posily, ktoré už na druhý deň popoludní vzburu potlačili. Najprv odrezali skupinu pokúšajúcu sa obsadiť muničný sklad, potom zajal skupiny v meste, ktoré sa pokúšali nájsť dôstojníkov a obsadiť stanicu. Najdlhšie sa bránili vzbúrenci v kasárňach.

Nespokojných vojakov, ktorých cieľom bolo podľa historikov prečkať niekde v lesoch vojnu, čakal 6.6. 1918 stanný súd. Ten z 82 obvinených nakoniec zaistil 59, niektorým  sa podarilo utiecť. Pre nedostatok dôkazov potom pätnásť vojakov odovzdal riadnemu vojenskému súdu, štyridsaťštyri odsúdil k trestu smrti. Popravčia čata z bosensko-hercegovinského regimentu, ktorých členov mali podľa niektorých informácii pred popravou velitelia opiť, zastrelila 44 búriacich sa Slovákov 9.6. 1918. Pluk bol potom odoslaný do krvavých bojov k talianskej rieke Piava, kde bojoval okrem talianskych vojsk aj proti československým légiam.

Čítajte ďalej
VIDEO
Najčítanejšie