27.4.2018 10:00 | Military

Jeho atentát bol jednou z príčin 1. svetovej vojny

Zdroj: reprofoto YouTube
Ťažký žalár v terezínskej pevnosti sa stal miestom, kde strávil posledné roky života Gavrilo Princip, mladík, ktorý v júni 1914 spáchal v Sarajeve atentát na následníka rakúsko - uhorského trónu Františka Ferdinanda d'Este.

Princip vtedy ešte nemal ani 20 rokov, a tak sa vyhol trestu smrti, ktorý nahradilo pomalé umieranie v Terezíne. Bývalý študent, ktorý svoj čin nikdy neľutoval, zomrel vo väzenskej nemocnici 28.4. 1918 o pol siedmej večer. Mal 23 rokov.

"Keď som v lete 1916 začal liečiť Principa na chirurgickom oddelení posádkovej nemocnice v Terezíne, bol už kandidátom smrti, živou mŕtvolou. Jeho na kosť vyschnuté telo pokrývalo mnoho tuberkulóznych vredov veľkosti dlane," napísal o dve dekády neskôr jeden z ošetrujúcich lekárov, doktor Marsch. Tuberkulózou síce Princip trpel už predtým, ako ho v decembri 1914 priviezli do väzenia v pevnostnom meste, v miestnych tvrdých podmienkach sa však jeho zdravotný stav rýchlo zhoršoval.

Atentátnik, ktorého drobná telesná stavba je dodnes jasná z fotografií, musel podľa platných nariadení  nosiť desaťkilové okovy a von z temnej samotky sa dostal iba na pár minút denne. Na druhej strane sa mu ale pri zhoršení zdravotného stavu dostalo pomerne kvalitnej lekárskej starostlivosti - teda ako to umožňoval stav vedeckého poznania a skutočnosť, že sa jednalo o prísne stráženého väzňa. Aj v nemocničnej izbe ho stále strážilo niekoľko vojakov. Na jeho kondícii sa podpísal aj nedostatok kvalitnej stravy a chátral aj psychicky, nakoľko nedostával nič na čítanie a kvôli pobytu na samotke si mohol iba vzácne s niekým prehovoriť. Vo februári 1916 Principovi síce po nástupe nového riaditeľa väznice sňali okovy, tuberkulóza však už jeho telo zachvátila do tej miery, že mu v lete museli lekári amputovať pravú ruku od ramena. "Tuberkulózny proces rapídne pokračoval, Principove dni boli  spočítané," spomínal MUDr. Marsch.

Už pár hodín po smrti Principa, ktorý ku koncu života vážil iba 40 kilogramov, tajne pochovali v neoznačenom hrobe, jeden z vojakov, Čech František Löbl, si však miesto poznačil. Po vzniku Československa ostatky najprv úrady preniesli do rodinnej hrobky terezínského starostu Sokola Pavla Žaluda a v júli 1920, po skončení VII. všesokolského zletu, si juhoslovanská delegácia odviezla do Sarajeva rakvu Principa a ďalších sarajevských atentátnikov, ktorí boli väznení a zomreli v Terezíne. Dva roky po smrti a šesť rokov po tom, čo guľky z jeho pištole zabili Františka Ferdinanda a jeho manželku Žofiu Chotkovú, sa tak Gavrilo vrátil do rodnej krajiny.

Na svet prišiel v júli 1894 v západobosenskej dedine Obljaj v rodine miestneho poštára srbskej národnosti. Od stredoškolských rokov sa zapájal do politického života, usiloval o nezávislosť Bosny, anektovanej roku 1908 Rakúsko - Uhorskom. Od roku 1912 žil v Srbsku a počas balkánskych vojen sa márne pokúšal vstúpiť do armády. V roku 1914 sa mu naskytla príležitosť preukázať odvahu, keď sa dostal do skupinky mladíkov, za ktorou stál plukovník srbského generálneho štábu Dragutin Dimitrijević-Apis a ktorá mala vykonať atentát na rakúsko - uhorského následníka. František Ferdinand si mohol pre svoju návštevu Sarajeva počas manévrov iba ťažko vybrať horší deň, ako 28.jún. Je to totiž "Vidov dan" - jeden z najvýznamnejších okamžikov srbskej histórie, deň porážky od Turkov na Kosovom poli roku 1389. Prvý útok bombou sa však nepodaril a sprisahanci už skoro na svoj plán rezignovali, keď tu zhodou náhod arcivojvodov voz zacúval priamo pred Principa, ktorý nezaváhal a dvakrát vypálil. Prvá guľka arcivojvodu netrafila, odrazila sa ale od kovania auta a zasiahla Žofiinu brušnú aortu. Druhá trafila Františka do krku, roztrhla tepnu a uviazli v chrbtici. Gavrilo Princip sa síce pokúsil o samovraždu, cyankáli však neúčinkovalo a zastreliť sa mu nedovolili svedkovia. Spolu s ostatnými skončil pred súdom, ktorý mu vymeral 20 rokov.

Čítajte ďalej
VIDEO
Prečítajte si aj
Najčítanejšie