10.4.2018 10:30 | Macho

Čo všetko s našim telom dokáže urobiť stres?

Zdroj: iStockphoto
Prejavuje sa to ako choroby a poruchy, ale je to "iba“ stres. Bolenie hlavy, nevoľnosť, a dokonca zubné kazy sú nečakané a prekvapujúce spôsoby, ako telo dáva najavo úzkostný stav, píše taliansky denník Corriere della Sera.

Podľa Kliniky Mayo je bolesť hlavy spôsobená napätím z každodenných problémov ( napr. pracovných), prvým a reálnym ukazovateľom stresu a môže byť sprevádzaná ďalšími príznakmi, ako je strnutie svalov či kazenie zubov. Najlepším spôsobom, ako vyliečiť tento typ bolesti hlavy, je odpočinok a zvládanie stresu, ale ak sa bolesť stáva neznesiteľnou a negatívne ovplyvňuje bežný život, je vhodné vyhľadať pomoc lekára.

Je to síce zvláštne, ale je to tak: pokožka môže byť vynikajúcim barometrom pre meranie úrovne úzkosti. "Stres môže vyvolať kožnú vyrážku, často v podobe červených škvŕn alebo „žihľavky“ v oblasti žalúdka, chrbta, rúk a tváre," vysvetľuje psychologička a psychoterapeutka Elizabeth Lombardová. "Mnohí experti sú presvedčení, že je to zavinené negatívnym pôsobením stresu na imunitný systém," dodáva. Pomôcť môže správne dýchanie. K dosiahnutiu maximálneho účinku sa v priebehu dňa päťkrát až desaťkrát hlboko nadýchnite. Aj bolesti šije, ktoré väčšinou dávame za vinu dlhodobému vysedávaniu pred počítačom, môžu byť príznakom stresu, ktorý vyvoláva svalové napätie. Tu rovnako tak môže priniesť úľavu hlboké dýchanie, pri ktorom sa sústredíme na bolestivú oblasť.

V medicíne sa chvejúcim očným viečkam hovorí blefarospazmus a ide o kŕče svalov horného viečka. U niektorých ľudí to môže byť spôsobené emotívnym napätím. Vhodné je odpútať pozornosť od toho, čo práve robíme, a to najmenej na dvadsať minút, pozerať sa napríklad z okna alebo zatvoriť oči. Šúchanie si pokožky alebo okusovanie nechtov je nervóznym zvykom, ktorým sa niektorí ľudia, hlavne ženy, snažia odolávať stresu. Bez toho aby ste sa púšťali do vlastných rúk, majte radšej v dosahu protistresovú loptičku, ktorou doslova vyženiete úzkosť z tela, navrhuje expertka Debbie Mandelová. Stres môže vyvolať aj zubný kaz, hlavne pokiaľ máte vo zvyku škrípať počas dňa a v noci zubami. Tento zvyk môže vyvolať poškodenie skloviny. Napíšte si zoznam problémov, aby ste ich videli čierne na bielom, a potom si napíšte možné riešenia. Pokiaľ ale ide o ťažkú formu škrípania zubov, je vhodné navštíviť zubára, odporúča Mandelová. Stres môže zasiahnuť žalúdok a vyvolať nevoľnosť. Riešením je trik, ktorý podľa Mandelovej pomáha: nechajte pretekať vlažnú vodu medzi prstami.

Aj apatia môže byť signálom stresu. Nervózne napätie môže rovnako tak narušiť kvalitu spánku, a to tak, že sa ráno budíme ešte viac unavení a nepokojní. Na to pomáha polhodinové zdriemnutie po obede. Chronický stres môže doslova zmenšiť veľkosť hipokampu, ktorý hrá zásadnú úlohu v dlhodobej pamäti, takže napríklad zabudnete na schôdzku alebo si nemôžete spomenúť, kam ste dali kľúče. "Našťastie výskumy ukázali, že ak sa zníži úroveň stresu, vracia sa hipokampus k svojmu pôvodnému rozmeru," vysvetľuje Lombardová. Aby sme si udržali aktívny mozog a chránili ho pred budúcimi úzkosťami, nie je nič lepšie ako fyzická aktivita. Stačí prechádzka alebo vybehnúť peši hore schodmi. A pokiaľ sa nedokážete rozhodnúť, čo uvariť na večeru alebo čo si obliecť, môže to byť tiež vinou úzkosti, ktorá znižuje schopnosť sústredenia. Aj tu stačí trochu pohybu na čerstvom vzduchu, aby sme si urovnali myšlienky a našli svoj rytmus. Slnečný svit telu pomáha uvoľňovať serotonín a vitamín D. Prvý zlepšuje náladu a druhý posilňuje imunitný systém.

Čítajte ďalej