18.8.2017 14:00 | Military

Holandsko odkrýva nacistické bunkre a bolestivú históriu

Zdroj: reprofoto YouTube / Bjorn van Herpen
Pri plážach neďaleko Haagu pokryl piesok bunkre, ktoré tu boli postavené na Hitlerov rozkaz. V posledných rokoch sú však tieto pozostatky zo železobetónu odkrývané pre turistov, ale aj pre oživenie pamäti národa, píše agentúra AFP.

Podzemná sieť opevnení a tunelov je súčasťou Atlantického valu, ktorý Nemci postavili počas 2. svetovej vojny, aby ustrážili  5000 kilometrov pobrežia od Nórska po juh Francúzska pred ofenzívou spojeneckých vojsk. Oblasť okolo Haagu bola považovaná za zvlášť zraniteľnú pre svoje rozsiahle piesočnaté pláže. V roku 1942 Hitler nariadil, aby bolo v dunách a lesoch  vybudovaných 870 pevnostných objektov, z ktorých bolo doteraz odhalených 470. Časť z nich dnes slúži ako zimovisko netopierom, iné sú otvorené pre verejnosť.

V roku 2008 sa dobrovoľníci z Múzea Atlantického valu na predmestí Scheveningenu pustili do reštaurovania bunkra s desiatimi miestnosťami v lese neďaleko tejto lokality, aby priblížili návštevníkom bežný deň nemeckých vojakov. Vtedajší telefón, cedule v nemčine varujúce jednotky, že "nepriateľ počúva", vlhké prostredie a obmedzený priestor vrátia návštevníka o 75 rokov späť do minulosti. Guido Blaauw, podnikateľ, ktorého koníčkom je druhá svetová vojna, kúpil v oblasti Clingendael neďaleko centra mesta od vlády bunker, kde mal kedysi rakúsky nacistický pohlavár Arthur Seyss-Inquart, neskôr popravený za vojnové zločiny, vlastné podzemné útočisko.

Tesne po vojne, v čase veľkého nedostatku, si Holanďania odnášali z týchto objektov drevo a káble. V nasledujúcich desaťročiach boli objekty ponechané svojmu osudu. V niektorých sa hrávali deti, iné holandská vláda nechala počas studenej vojny prebudovať na tajné veliteľské stanovištia. Pre mnohých však tieto opevnenie zostávajú smutnou pripomienkou nemeckej okupácie Holandska, vysvetľuje Deirdre Schoemakerová, hovorkyňa Európskej nadácie pre dedičstvo Atlantického valu.


V rokoch 1940 až 1945 Nemci vyhnali z domovov viac ako 100.000 obyvateľov Haagu a zrovnali so zemou tisíce domov, sedem škôl, tri kostoly a dve nemocnice, aby postavili svoje opevnenie. Bunkre navyše museli stavať Holanďania nasadení na nútené práce a podieľali sa na tom aj miestne firmy, ktoré dúfali, že budú mať z toho zisk. Nikoho teda neprekvapilo, že po oslobodení mesta v máji 1945 sa ich obyvatelia Haagu rozhodli pochovať pod pieskom, aby tak zatlačili bolestnú históriu, o ktorej nechceli hovoriť, hovorí Deirdre Schoemakerová.

V roku 2014 niekoľko združení, ktoré chcú sprístupniť tieto pamiatky verejnosti, vyhlásilo Deň bunkrov, ktorý sa stretáva so stále väčším úspechom. V júni 2017 prilákal tento deň viac ako 10.000 zvedavcov, ktorí si prezreli tri alebo štyri opevnené stanovištia na holandskom  pobreží a prvýkrát aj na belgickom. "Starí ľudia, ktorí si pamätajú vojnu, o ne dnes prejavujú väčší záujem," prehlasuje Guido Blaauw, ktorý chce zo svojho bunkra vybudovať múzeum. Mnohí ľudia však váhajú s tým, aby sa k tomuto obdobiu vracali. Naopak nemecký turista Sebastian Frank (31) si myslí, že tieto pevnostné objekty symbolizujú časť histórie, ktorej sa treba pozrieť priamo do očí, aby sa už nikdy neopakovala.

Čítajte ďalej
VIDEO
Prečítajte si aj
Najčítanejšie