11.12.2014 17:30 | Zaujímavosti

Stane sa z Iránu obrovská púšť?

Chomejního mauzóleum v Teheráne
Chomejního mauzóleum v Teheráne
Zdroj: profimedia.sk
Podľa iránskeho klimatológa Násira Karámiho výrazné zmeny klímy ukazujú, že prah tolerancie bol prekročený, a príroda si s tým už nedokáže poradiť.

Iránci sa snažili popierať závažnosť krízy s vodou. Niektorí ekológovia sa domnievajú, že je už  neskoro zastaviť postupujúce sucho. Tí najviac znepokojení tvrdia, že sa Irán stane ďalším Somálskom, krajinou - preludom, a že sa do tridsiatich rokov zmení na obrovskú púšť, píše francúzsky denník Le Monde.

V posledných dvoch rokoch z 95 percent vyschlo Urumíjske jazero v severozápadnom Iráne, ktoré bolo najväčšie na Blízkom východe (malo 5200 km štvorcových). Prezident Hasan Rúhání  v novembri 2014 rozhodol o vyčlenení cca 174 miliónov € na jeho záchranu. Jedná sa aj o plán, podľa ktorého by roľníci, ktorých polia susedia s riekou Zariní Rúd, vlievajúcou sa do Urumíjskeho jazera, dostávali ročne v prepočte asi 1180 € za každý neobrobený hektár.

VIDEO: Iran

Aj Teherán zažil problémy s vodou. V lete boli tri z piatich priehrad zásobujúcich metropolu prakticky prázdne a úrady museli vyhlásiť úsporné opatrenia. Klimatológ Karamí vyučujúci na Bergenskej univerzite v Nórsku poukazuje na to, že hlavnou príčinou je demografický rast, pretože  Irán má dnes 78 miliónov obyvateľov, to je dvakrát viac ako pred štyridsiatimi rokmi, a aj ekonomický rozvoj zeme. Po revolúcii z roku 1979 a nástupu islamskej republiky štát umožnil neobmedzený rozvoj poľnohospodárstva, aby si tak zaistil sociálny pokoj a podporu medzi chudobnými dedinskými vrstvami. To je prípad regiónov susediacich s mestom Isfahán v centrálnom Iráne a Urumíjskym jazerom.

Aby sa zaistili potreby poľnohospodárov pokiaľ sa jedná o vodu, boli postavené priehrady a nádrže, ale bez vedeckých podkladov. Odborníci hovoria o 700 veľkých hrádzach, a o skoro tisícke stredných a malých. "Vzhľadom k prevažne kontinentálnej klíme Iránu nie je stavba priehrad, kde sa veľké množstvo vody odparí, tým optimálnym riešením," vysvetľuje profesor ekológie z Teheránskej  univerzity Šahíd Beheští. Roľníci a dedinčania navyše vyvŕtali veľa  studní bez povolenia, ktoré odčerpávajú podzemnú vodu.

Situáciu zhoršil rozvoj priemyslu spotrebovávajúci veľké množstvo vody, hlavne v púštnej oblasti Isfahánu. Zrážky klesli počas 40 rokov o 16 percent a tri štvrtiny dažďov padajú iba na štvrtinu územia, takže vznikajú veľké púštne zóny. Napriek tomu nie sú obyvatelia vždy ochotní vodou šetriť. Oficiálne údaje hovoria o spotrebe 250 litrov denne na osobu, a to je skoro dvakrát toľko, čo je svetový priemer - 130 litrov.  Aby krajina mohla čeliť suchu, potrebuje viac ako tieto pozitívne signály. "Irán musí zrušiť všetky nelegálne vrty, zastaviť poľnohospodársku produkciu polí na 50 percent, a prestať pestovať rastliny, ktoré sú  náročné na spotrebu vody, vrátane obilia. Je potrebné, aby vláda vyhlásila celonárodný úsporný program," hovorí Násir Karámi.

Dopady nedostatku vody by mohli prekročiť iránske hranice a ešte viac destabilizovať oblasť Blízkeho východu, ktorá už aj tak prežíva krízu. "Skúsenosti iných krajín ukazujú, že sucho oslabuje centrálnu moc a prispieva k etnickým a náboženským konfliktom a k násiliu," upozorňuje Karámi.

Čítajte ďalej
VIDEO