30.8.2014 14:00 | Military

Generál Ján Golian: Pokojný muž, ktorý velil povstaniu!

Ján Golián: V septembri 1944 bol povýšený do hodnosti brigádneho generála.
Ján Golián: V septembri 1944 bol povýšený do hodnosti brigádneho generála.
Zdroj: Wikipedia
Slovensko je malý štát. Narodili sa tu však ľudia, ktorí ovplyvnili nielen osudy našej krajiny. Jedným z nich bol aj generál Ján Golian – veliteľ SNP.

Vypuknutie ozbrojeného povstania nebolo možné bez vhodnej medzinárodnej situácie. V priebehu roka 1943 utrpeli Nemci na bojiskách niekoľko ťažkých porážok, napr. pri Stalingrade alebo Kursku. V júni 1944 sa zase spojenecké sily vylodili v Normandii. Navyše 16. júna 1944 pocítili aj Slováci na vlastnej koži vojnové hrôzy, americké lietadlá totiž bombardovali Bratislavu a v troskách zahynulo viac než 300 ľudí.

Vytúžený syn
Hlavnými realizátormi ozbrojeného povstania boli príslušníci slovenskej armády. Na jar 1944 poverila ilegálna Slovenská národná rada podplukovníka Jána Goliana  (*1906 - †1945), aby spracoval strategický plán na vojenskú prípravu povstania. Jeho post odobril aj exilový československý prezident Edvard Beneš. Tento dôstojník, ktorý prežil mladosť na južnom Slovensku, získal vojenské vzdelanie najprv na akadémii v Hraniciach na Morave. Neskôr absolvoval Vojenskú vysokú školu v Prahe, ktorú ukončil šaržou kapitán. Po vyhlásení Slovenského štátu pracoval na veliteľstve 1. divíznej oblasti v Trenčíne, následne bol prednostom materiálneho oddelenia Rýchlej divízie nasadenej na sovietskom území. Golian postupne nadväzoval styky s partizánskymi oddielmi a podporoval ich zbraňami a muníciou. Navyše, v týchto ťažkých časoch sa mu narodil po desaťročnom bezdetnom manželstve syn Ivan.


Slávne heslo
Partizáni postrieľali 28. augusta na dvore kasární v Martine 32-člennú nemeckú vojenskú misiu. Rôznymi nepremyslenými partizánskymi aktivitami na strednom a východnom Slovensku získali Nemci výhodnú zámienku na zásah. Vyslanec Hanns Ludin predložil Tisovi návrh na obsadenie Slovenska a ten súhlasil. „Nemecká armáda zápasila s čoraz väčšími problémami. Napr. 2. augusta 1944 sa začalo povstanie vo Varšave, 27. augusta vstúpilo do vojny na strane Nemecka Rumunsko,“ hovorí historik Marek Syrný z Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici. Spolu prechádzame monumentálnou betónovou budovou a zastavujeme sa pri jednej z vitrín, ktorá ukrýva Golianov kožený kabát, veliteľskú čiapku a množstvo vyznamenaní. Nemecké ozbrojené sily začali na územie Slovenska prenikať 29. augusta, hranice prekračovali na Kysuciach, Považí, Spiši, ale aj pri Bratislave. Vojenské ústredie v Banskej Bystrici na čele s Golianom však vydalo prostredníctvom rozhlasu dohodnuté heslo: Začnite s vysťahovaním! Vojenské posádky vtedy zaujali obranné postavenia.



Prvé boje
Povstalecké jednotky organizované ako 1. československá armáda mali k dispozícii okolo 46 000 pušiek, 4 000 samopalov, 2 700 guľometov, 200 diel a mínometov, 24 tankov a viac než 30 lietadiel. Prvé boje sa rozpútali pri Kežmarku, Žiline a Strečne. Povstalci medzi hradmi Strečno a Starhrad čelili nemeckým bojovým skupinám Ohlen a Junck, ktoré podporovali ťažká vojenská technika a letectvo. Územie Slovenska sa tak rozdelilo na dve časti – Slovenskú republiku okupovanú Nemeckom a povstalecké územie, kde sa nachádzali dve tretiny obyvateľov.

Ťažké boje prebiehali začiatkom septembra aj pri Vrútkach, asi 120 Slovákov statočne bránilo popradské letisko. „Golian nemal príliš veľké frontové skúsenosti, bol totiž štábny dôstojník. K jeho prednostiam však patrili ochota, spoľahlivosť či mierna povaha. Už pri plánovaní povstania sa počítalo aj s tým, že Goliana neskôr nahradí na čele povstaleckej armády skúsenejší a autoritatívnejší veliteľ,“ vysvetľuje Syrný.



Veľké problémy
Začiatkom októbra bol na základe rozhodnutia Edvarda Beneša vymenovaný za veliteľa povstaleckej armády veterán prvej svetovej vojny Rudolf Viest. „Velitelia Golian a Viest pracovali vo veľmi komplikovaných podmienkach. Treba si uvedomiť, že prípravy na povstanie prebiehali v tajnosti, aby sa o ňom nedozvedeli Nemci. Navyše vypuklo skôr, ako sa pôvodne plánovalo, čo tiež ovplyvnilo jeho výsledok. Povstaleckí vojaci boli zväčša tyloví, bez väčších frontových skúseností,“ bilancuje Syrný. Povstalecké velenie počítalo s nanajvýš niekoľko týždňov trvajúcimi bojmi. Karpatsko-duklianska operácia sa však nepodarila podľa plánov a Červená armáda sa zatiaľ nedostala včas na slovenské územie.



Smrť v koncentráku
Povstalecké územie sa pod nemeckým tlakom stále zmenšovalo a začiatkom októbra ho tvorila iba tretina z pôvodnej rozlohy. Sovietske lietadlá síce privážali vzdušným mostom na letisko Tri duby pri Sliači nové sily, benzín aj muníciu. Celkovo však bola výzbroj odbojárov slabá, čoraz viac chýbali pušky, samopaly a strelivo. Vrchný veliteľ nemeckých okupačných jednotiek na Slovensku Hermann Höffle sa napokon rozhodol definitívne potlačiť slovenský odpor a 18. októbra vydal rozkaz ku generálnemu útoku. Ofenzívu navyše sprevádzalo bombardovanie Banskej Bystrice, Liptovskej Osady a Brezna. Povstalci a ich velenia sa stiahli do hôr a 27. októbra obsadili nemecké vojská Banskú Bystricu. Golian a Viest absolvovali namáhavý prechod cez horské úbočia, až napokon 2. novembra padli do zajatia. Tragický osud oboch statočných mužov sa napĺňal, po zajatí a výsluchu totiž boli odsúdení na trest smrti. Miesto ich popravy dodnes nie je presne známe, zrejme sa však uskutočnila v koncentračnom tábore Flossenburg.



Význam SNP
SNP patrí medzi najcitlivejšie vnímané udalosti našich dejín. Povojnové vyšetrovanie napr. odhalilo viac než 180 masových hrobov a približne 100 čiastočne alebo úplne vypálených dedín a osád. „Vtedajšia Slovenská republika bola vo všetkých smeroch spoľahlivým nemeckým spojencom. Nebyť SNP, Slováci by sa do histórie zapísali ako národ, ktorý až do konca stál na strane nacistického Nemecka. Podobne ako Maďarsko či Chorvátsko. Už pred jeho vypuknutím bolo mocnosťami dohodnuté, že Slovensko sa stane súčasťou Československa. Nebyť tejto udalosti, určite by však po vojne dochádzalo k masovej odplate voči všetkým, ktorí boli nejako prepojení s režimom Jozefa Tisu,“ myslí si Syrný. Sovieti napokon prenikli na Slovensko koncom septembra 1944, 1. československý armádny zbor 6. októbra. Nemci sa bránili a využívali hornatý terén. Ťažké boje o Slovensko trvali až do jari 1945.



História je, žiaľ, väčšinou nespravodlivá. Golianova manželka a syn Ivan sa po vojne vrátili do Banskej Bystrice, kde našli svoj byt zdemolovaný a vykradnutý. V januári 1951 bola jeho manželka dokonca odsúdená za špionáž...

VIDEO: SNP (dokument, 9 min, sk)

Čítajte ďalej
VIDEO
Prečítajte si aj
Najčítanejšie