5.7.2013 14:00 | Military

Bitka pri Kursku znamenala obrat na východnom fronte

Operácia Citadela skončila tvrdou porážkou Nemcov.
Operácia Citadela skončila tvrdou porážkou Nemcov.
Zdroj: puo
Bitka do ktorej sa zapojili skoro dva milióny vojakov, tisíce tankov a diel, ostáva najväčším stretnutím obrnenej techniky všetkých čias.

Pre nacistické Nemecko predstavovala asi poslednú nádej na zvrat na východnej fronte, lenže nepriniesla očakávaný výsledok. Bitka, ktorá po krátkej predohre z predchádzajúceho večera začala ráno 5.7. 1943, totiž napriek výrazným sovietskym stratám po 50 dňoch bojov prakticky vyčerpala nemecké sily.

Pôvodný plán operácie, ktorú velenie wehrmachtu nazvalo Citadela, bol pritom presne opačný. Nemci si boli vedomí toho, že napriek mobilizácii skoro všetkých dostupných síl už nemajú dostatok zdrojov na mohutný útok ako v predchádzajúcich dvoch vojnových rokoch, takže "len" chceli vyradiť z boja čo najviac nepriateľskej techniky a vojakov. Nakoniec síce boli straty Červenej armády väčšie ako tie nemecké, Sovieti ale boli schopní straty vojakov a techniky rýchlo nahradiť.


Porážka nemeckých síl pri Kursku mala, ako to už vo vojne býva, viac príčin. Napríklad nesporne vyššie skúsenosti tankových posádok wehrmachtu a síl SS dokázali sovietski  velitelia vyvážiť dôkladnou prípravou. Vopred totiž poznali nielen miesto útoku Hitlerových generálov, asi stokilometrový výbežok fronty pri meste Kursk na pomedzí Ruska, Ukrajiny a Bieloruska, ale aj čas niekoľkokrát odkladanej nemeckej ofenzívy. A vďaka informáciam od Britov, ktorí dokázali lúštiť tajné nemecké depeše. V nemeckom velení pritom plán útoku na cíp pri Kursku nemal bezvýhradnú podporu. Skúsení dôstojníci vrátane maršala Ericha von Mansteina by totiž dali radšej prednosť stratégii "pružnej obrany", vďaka ktorej by nemecké jednotky dokázali čeliť silnejúcim Sovietom a postupne by vyčerpali ich útočný potenciál. Taký obranný prístup k bojom ale odmietal samotný Adolf Hitler, ktorého neodborné rozhodnutia neskôr nepriaznivo ovplyvnili aj samotný priebeh kurskej bitky.


Hitlera dokonca odrádzal od útoku aj sám tvorca nemeckých tankových vojsk Heinz Guderian. "Koľko ľudí podľa vás vôbec vie, kde leží Kursk? Prečo chceme tento rok na východe útočiť?" pýtal sa slávny generál vodcu. Ten mu síce údajne dal za pravdu s tým, že kedykoľvek na chystaný útok myslí, obracia sa mu žalúdok, prípravy na útok ale pokračovali ďalej. Pôvodný Mansteinom požadovaný termín začatia útoku (najneskôr koncom mája) ale bol niekoľkokrát odložený, aby Nemci získali dostatok síl a novej techniky. Odklady ale prospeli nielen wehrmachtu, ktorý dostal úplne nové, ale v boji nevyskúšané tanky Tiger alebo stíhače tankov Ferdinand. Sovietski generáli pod vedením maršala Georgija Žukova tak totiž získali čas na posilnenie obrany okolo Kurska, ktorá nakoniec v až štyroch líniách  siahala až niekoľko desiatok kilometrov za front.



Krátko pred začiatkom bojov sa Sovieti pokúsili prekvapiť a zničiť ešte na zemi nemecké letectvo, ale bez úspechu. Luftwaffe tak dokázala získať nad bojiskom jasnú prevahu a ich nová verzia „štuky“ zničila možno stovky sovietskych tankov, o výsledku bitky sa ale rozhodovalo na zemi. Nemecký plán na kliešťový obchvat zo severu a od juhu sa kvôli dobre pripravenej obrane začal zadrhávať už na samom začiatku. V južných častiach bojiska sa síce nemeckým tankistom a pechote podarilo preniknúť na dohľad Kursku, bola to ale skôr výnimka. Pri dedinke Prochorovka potom 11.7. začal stret, ktorý nemá vo vojenskej histórii obdobu.


Proti sebe sa postavilo na približne dvadsať kilometrovom úseku počas troch dní asi tisíc tankov a samohybných diel, sovietske mali prevahu dva ku jednej. Na stiesnenom bojisku sa tanky dostávali doslova na "dosah", a v boji stroj proti stroju do seba nezriedka narážali. Po desiatkach hodín bojov síce dosiahli nemeckí tankisti víťazstvo, na výsledku bitky to ale nič nezmenilo. Hlavne keď sa v rovnakej dobe vylodili západní spojenci na Sicílii a Hitler nariadil stiahnuť od Kurska časť tankov.

Po stretnutí u Prochorovky bolo jasné, že operácia Citadela je odsúdená k neúspechu. Niekoľko dní potom sa začali nemecké jednotky sťahovať, 5. augusta Sovieti opäť získali mesto Orlov, a 23. augusta konečne dobyli späť Charkov, stratený o päť mesiacov skôr. Bitka o Kursk znamenala definitívny zlom na východnej fronte. Po nej totiž prešla iniciatíva definitívne na stranu Červenej armády. Podľa odhadov tu Sovieti stratili vyše štvrť milióna mužov, dvaapolkrát viac ako Nemci.

Čítajte ďalej
VIDEO
Najčítanejšie