16.4.2012 17:30 | Zaujímavosti

Potopenie Titanicu: Na hladine stonalo tisíc ľudí, vrátil sa jeden čln

K stonajúcim luďom sa vrátil neskôr jediný čln. Bolo už neskoro.
K stonajúcim luďom sa vrátil neskôr jediný čln. Bolo už neskoro.
Zdroj: int
Po potopení Titanicu nenastalo hrobové ticho. Nasledujúcich štyridsať minút bol počuť nárek takmer tisícky cestujúcich. Na hladine ich držali záchranné vesty.

Pomaly zamŕzali, ale takmer nikto sa k nim nechcel vrátiť. Zachránená posádka a cestujúci sa najprv báli víru a výbuchov kotlov počas potápania sa Titanicu a nakoniec paniky, ktorá by prevrátila ich člny. Vôbec si neuvedomovali, že sú tam aj ich blízki. Správanie sa v záchranných člnoch bolo odlišné. Napríklad, tretí dôstojník Herbert Pitman sa chcel vrátiť, ale zachránení boli striktne proti. Naopak, v ďalšom člne chceli pasažieri zachraňovať ďalších ľudí, ale kormidelník Robert Hitchens nesúhlasil. Práve on kormidloval Titanic počas zrážky.

Hitchensovo správanie sa v záchrannom člne zostalo v pamäti viacerých cestujúcich. Najprv zachránených strašil vírom, potom možnou búrkou a nakoniec vzdialenosťou od pevniny. Predpovedal im smrť zamrznutím alebo hladom. Na otázku, či ich blížiaca sa loď zoberie na palubu odpovedal, že najprv pozbiera okolité mŕtvoly. Dlho odmietal veslovať, aj keď mu cestujúce dali kúsky oblečenia na zohriatie. Všetko sa zmenilo, až keď energickým spôsobom zakročila Molly Brownová. Späť k stonajúcim ľuďom sa nikdy nevrátili.

Ženy sa vyznamenali aj v iných situáciách. V člne číslo osem riadili všetko od navigácie po veslovanie. Ako vďaku za pomoc dostala jedna z pasažierok odtrhnuté číslo člnu. Opačne sa správala boháčka Duff-Gordonová a jej manžel. Milionárka si v člne sťažovala na stratu šiat. Niektorí ich na palube Carpathie podozrievali, že si so sebou do záchranného člna zobrali aj svoje kufre. Duff-Gordon bol podozrivý, že posádke záchranného člna sľúbil peniaze, keď sa nevrátia po zomierajúcich ľudí. Milionár si na palube chcel vyfotiť niektorých zachránených ľudí vo vestách, čo mu však nebolo umožnené.

Čln číslo štyri zostal ako jediný nablízku skazy Titanicu. Posádka vytiahla z vody piatich pasažierov, z ktorých dvaja zomreli. Medzi zachránenými bol nakoniec aj na mol opitý kurič Paddy Dellon. Štyri záchranné člny sa navzájom prepojili a jeden sa nakoniec vrátil naspäť. Bolo však už neskoro. Vytiahli iba štyroch živých cestujúcich, z ktorých jeden neprežil. Zachránil sa aj istý Japonec. Keď okolo jeho tela na troske preplával čln, dôstojník Lowe ho nechcel vytiahnuť. Vyzeral byť mŕtvy. Keď tak nakoniec na naliehanie iných učinil, Japonec sa zázračne prebudil a pomáhal veslovať o dušu.

Dva skladacie člny

Samostatnou kapitolou záchrany cestujúcich Titanicu bol osud dvoch skladacích člnov A a B. Napriek úsiliu posádky sa ich nepodarilo zložiť a pri potápaní boli zmietnuté do oceánu. Skladací čln A zostal obrátený správne, bolo v ňom však 30 centimetrov vody. August Wenneström držal 30 minút za ruku manželku Eduarda Lindelleho, ktorá bola vo vode. Eduard zomieral v mrznúcej vode v člne, August nemal síl vytiahnuť jeho ženu na palubu. Po chvíli ju musel pustiť. Eduard bol už mŕtvy. Do skladacieho člna A sa preplával aj Nór Olaus Abelseth. Po ceste ho potopili dvaja ľudia bojujúci o život. V rovnakom člne skončila aj tenisová hviezda R. Norris Williams. Po vyše hodine ich našiel jediný čln s dôstojníkom Loweom, ktorý sa vrátil na miesto potopenia. Mužov zobral na palubu. V skladacom člne A zostali tri telá. Dňa 13. mája 1912 našiel tento čln v neporušenom stave Olympic. Posádke sa podarilo identifikovať jediné telo. Patrilo stevardovi Thomasovi Beattiemu. Z paluby zobrali kabát Norrisa Williamsa, ktorý nakoniec dostal naspäť.

Situácia so skladacím člnom B bola oveľa vážnejšia. Na hladine plával hore dnom. Napriek tomu sa na ňom držalo približne 35 ľudí, z toho sa 25 zachránilo. Na okolí plávali ďalší cestujúci, ktorí sa na čln už nemohli zmestiť. Jeden z nich neprotestoval: „V poriadku chlapci, veľa šťastia. Boh vám žehnaj!“. Jeden zo svedkov videl údajne v oceáne kapitána Smitha, ktorý ich povzbudzoval. Nikdy sa to však nepotvrdilo. Jeho posledné slova mali byť „Buďte britskí!“. Na skladacom člne boli aj obaja telegrafisti Jack PhillipsHarold Bride. Prežil iba Bride. Rovnaké šťastie mal druhý dôstojník Charles Lightoller. „Ja som Titanic neopustil, to on mňa,“ neskôr povedal.

Na člne sa zachránil aj hlavný pekár Charles Joughin. Keď sa začala na Titanicu evakuácia, zabalil svojim 13 podriadeným na cestu chleba. Napil sa whisky a išiel k člnu, do ktorého bol pridelený. Keď zistil, že je v ňom už iný člen posádky, neprotestoval a vrátil sa naspäť do kajuty pre whisky. Odbehol ešte viackrát. Keď sa Titanic potápal, bol na jeho vrchu. Loď nevytvorila žiaden vír, ktorý by ho stiahol pod hladinu. Dokonca si podľa vlastných slov nenamočil ani vlasy. Posilnený alkoholom priplával k skladaciemu člnu B. Keďže na ňom nebolo miesto, pridŕžal sa ho za pomoci spolubojovníka. V ľadovej vode vydržal takmer dve hodiny. Ostatní zomierali po 40 minútach. Keď prišiel k skladaciemu člnu Loweov čln, Joughlin bol prvý, ktorý k nemu doslova preplával.

Príchod Carpathie

Loď Carpathia bola na ceste k Titanicu od prvého momentu, kedy zachytila jeho núdzové volanie. Už pätnásť minút po potopení uvidela jej posádka svetlo. Bohužiaľ, nepochádzalo z Titanicu, ale z jedného zo záchranný člnov. K miestu potopenia sa Carpathia priblížila o hodinu. Podľa výpovedí námorníkov sa v oblasti nachádzalo asi 25 ľadových hôr vysokých až 70 metrov. Carpathia si preto musela dávať pozor, aby sama neskončila na dnes oceánu.

Prvým pasažierom, ktorý vstúpil na jej palubu z člna, bola cestujúca Elizabeth Allenová. Lodnému hospodárovi Carpathie povedala, že sa Titanic potopil. Z člna vystúpil aj štvrtý dôstojník Joseph Boxhall. Na otázku kapitána zachraňujúcej lode, kde je Titanic, odpovedal: „Nie je.“ Do 08:30 vytiahla Carpathia všetkých zachránených z Titanicu. Bolo ich spolu 706. Na palube podľahol omrzlinám jeden človek. Cesta člnov ku Carpathii nebola jednoduchá. Mnohým hrozilo potopenie a nechýbalo veľa, aby stroskotali. V kritických momentoch sa jednoznačne prejavila neskúsenosť posádky. Ak by hladina oceánu nebola nezvyčajne pokojná, obetí mohlo byť viac. Jediné fotografie prichádzajúcich člnov z potopenej lode spravil cestujúci Carpathie Louis Ogden.

Na palube Carpathie dochádzalo k nevšedným udalostiam. Henry Sleeper Harper prežil skazu Titanicu a na palube lode sa stretol so svojím známym. Ihneď sa ho opýtal: „Louis, ako to robíš, že vyzeráš tak mlado?“ Posledným cestujúcim z Titanicu, ktorý vstúpil na Carpathiu bol druhý dôstojník Charles Lightoller. Keď ho uvidel jeho známy cestujúci s Carpathiou, nezmohol sa nič iné ako: „Nazdar Lighte! Čo ty tu robíš?“ Šok zažil aj Charles Marshall. Jeho netere mu z Titanicu poslali pozdrav pár hodín pred katastrofou. Oveľa väčšie bolo prekvapenie, keď ho nad ránom obe dievčatá zobudili v jeho kajute na Carpathii.

K miestu potopenia Titanicu sa nadránom blížili aj ostatné lode ako napríklad CalifornianMount Temple. Bolo už príliš neskoro. Posádka Olympicu dostala rozkaz, aby sa držala od Carpathie čo najďalej. Olympic bol takmer totožný ako Titanic. Zachráneným by sa vrátili spomienky hrôzy z predošlej noci. Na palube Olympicu sa počas jeho plavby prerušila zábava, hudba a tanec. Na všetkých lodiach zavládla pochmúrna nálada.

Bruce Ismay požiadal posádku Carpathia o izoláciu a tri a pol dňovú cestu do New Yorku strávil v kajute lekára. Neprijímal takmer žiadny návštevy. Molly Brownová povedala, že v Colorade by ho za jeho čin obesili. Nebol to zďaleka jediný konfliktný moment medzi preživšími. Vdovy vyčítali zachráneným mužom zbabelosť. Arthur Peuchen sa preto musel vypýtať od dôstojníka Lightollera potvrdenie, že do člna ho poslal pre jeho jachtárske zručnosti. 

Čas.sk pre vás pripravil sériu článkov k stému výročiu potopenia Titanicu. Klikajte na www.cas.sk/titanic »

Čítajte ďalej
VIDEO